Zdravá strava pre nás a planétu – ako nakupovať zeleninu a ovocie
Zdravá strava pre nás a planétu – ako nakupovať zeleninu a ovocie
Podľa odporúčaní WHO by sme mali zjesť aspoň 400 gramov zeleniny a ovocia každý deň, najlepšie v surovej forme. Mali by tvoriť aspoň polovicu každého jedla. Podľa štúdie uskutočnenej spoločnosťou Kantar v novembri 2020 takúto diétu uvádza len 18 % Poliakov, čo je naozaj málo. Stále dávame na prvé miesto mäso, poriadnu porciu zemiakov, občas hranolky a ako trochu navyše sa zanedbáva šalát. Pozrime sa, ako a prečo by sme to mali zmeniť a aký vplyv má naša strava na naše zdravie a planétu. Na našom webe nájdete aj čerstvú zeleninu , ktorá sa postará o vaše zdravie a my vám ju doručíme včas!
Vyvážená strava v záujme našej planéty
Aj keď na to bežne nemyslíme na dennej báze, je pravda, že naše stravovacie návyky a výroba potravín majú obrovský vplyv na životné prostredie. Potravinový systém, od výroby potravín až po likvidáciu odpadu, je zodpovedný za ⅓ globálnej produkcie skleníkových plynov. Okrem zlepšovania výrobného systému na čo najväčšie zníženie nášho deštruktívneho vplyvu na prírodu sa môžeme snažiť čo najviac obmedziť plytvanie potravinami a tiež zmeniť naše stravovanie, a to aj nákupom :
sezónne produkty
miestne produkty vyrábané čo najbližšie k bydlisku
Produkty od výrobcov, ktorí sa správajú ohľaduplne k životnému prostrediu a podľa možnosti podporujú ekologické poľnohospodárstvo, ktoré zohľadňuje ochranu vody a pôdy a zároveň sa snaží zachovať biodiverzitu.
Ako môžete zmeniť svoje stravovacie návyky, aby ste každý deň jedli viac ovocia a zeleniny?
Ľudia, ktorí sa vyhýbajú mäsu alebo obmedzujú jeho konzumáciu tým, že časť jedál nahrádzajú rastlinnými produktmi, sú menej vystavení civilizačným chorobám, akými sú cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia a rakovina. Dobre riadená vyvážená rastlinná strava nám môže priniesť zdravotné benefity, ale nielen to. Takáto strava je tiež šetrná k životnému prostrediu, pretože umožňuje zníženie emisií skleníkových plynov. To však neznamená, že sa musíme mäsa úplne vzdať. Konzumáciu stačí obmedziť nahradením niektorých mäsitých jedál zeleninou. Ako to funguje v praxi?
- Polovica jedla by mala byť vaša obľúbená zelenina: paradajka, šalát, uhorka, červená repa, cuketa,
- Namiesto tradičných chlebíčkov na raňajky či večeru môžeme zjesť tanier sezónnej zeleniny v tyčinkách alebo vo forme šalátu a chlieb natrieť hummusom, zeleninovou pastou alebo fazuľovým, šošovicovým či hubovým koláčom.
- Tradičný rezeň vieme premeniť na rezeň z obaľovanej zeleniny alebo húb, na tento účel sú vhodné baklažány, cukety, šampiňóny a hlivy,
- Kravské mlieko je možné nahradiť domácim ovseným mliekom, ryžovým mliekom, kokosovým mliekom,
- Ak sa nechceme úplne vzdať mäsa, môžeme obmedziť konzumáciu na jeden až dvakrát do týždňa. Ostatné dni namiesto mäsa plnka strukovinami s vysokým obsahom bielkovín: fazuľa, hrach, fazuľa , zelené fazule. V zime môžeme použiť mrazené potraviny a občas zaváraný cícer, hrášok alebo fazuľu.
Na záver si pripomeňme jedno z najdôležitejších pravidiel, ktorým je neplytvanie potravinami. Podľa výskumu OSN sa na celom svete každoročne vyhodí 1 miliarda 300 miliónov ton vyrobených potravín, ktoré sú stále vhodné na konzumáciu . Aby sme predišli plytvaniu potravinami, mali by sme si nákupy dôkladne naplánovať a do regálov vyberať len tie produkty, ktoré skutočne potrebujeme a v takom množstve, aby sme ich stihli zjesť skôr, než sa pokazia. Skôr ako sa niečo rozbije, snažíme sa jedlo spracovať alebo zamraziť. Mimo sezóny, keď je prístup k čerstvým sezónnym produktom obmedzený, môžeme použiť spracované produkty: džemy, džúsy, nakladané uhorky a sušené ovocie.
.
Zanechať komentár
Upozorňujeme, že komentáre musia byť pred zverejnením schválené.